Mardi Gras 2008

Čo to je vlastne "Mardi Gras"? Toto slovné spojenie pochádza z francúžštiny a v preklade znamená "fašiangový utorok" alebo po česky "masopustní úterý". Čiže deň pred popolcovou stredou :-) Pravdupovediac, bez prečítania pár článkov na internete by som to tiež nevedel. No ale spať do Sydney. Čo začalo v roku 1978 ako protestný sprievod 1500 hrdých homosexuálov, lesbičiek a transexuálov, vyrástlo do jednej z najväčších udalostí tohto druhu na svete.
300-tisíc ľudí lemujúcich pochod, desaťtisíc "ľudí" v ňom, to všetko prinieslo 30.výročie. Organizátorský tím opísal tohtoročný Mardi Gras ako doteraz najväčší - pritiahol tisícky turistov z celého sveta. Pochod sa po prvý raz uskutočnil s oficiálnym schválením ministerstva obrany a pridala sa k nemu aj skupina kresťanských klerikov, ktorí sa takto chceli dištancovať od všetkých ľudí s morálnymi predsudkami.
Zákony, ktoré v Austrálii zakazovali verejné homosexuálne aktivity, zrušili v roku 1978. V súčasnosti antidiskriminačná komisia federálnej vlády využíva pochod, aby upriamila pozornosť na rozdiely medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi pármi v oblasti daňového a dôchodkového systému.



Kvetinky, záhony, ale aj významnejšie budovy boli oplotené, aby sa obmedzili budúce škody :-) ktoré pri každej väčšej udalosti vznikajú.



Alegorické vozy sú tiež nazdobené a pripravené...





Ľudia si kupovali zástavy s trochu divokými štátnymi farbami,... vypadá to zaujímavo, no nie?



Ľudia si pomáhali rôznymi spôsobmi ako vidieť na sprievod, a iní využili tú možnosť a také stoličky sa predávali jedna radosť za $10.





Ľudí bolo všade veľa...



Pred začiatkom pochodu si ešte chlapci predcvičovali svoje nástroje.



Atmosféru sprievodu začali pripomínať motorky, ktoré sa hlavnou ulicou prehnali, aby sa dostavili na štart :-)





Tým, ktorým sa neušlo miesto okolo sprievodu, mohli všetko sledovať na veľkoplošných obrazovkách.



Všetko bolo pripravené a tak 19.30 miestneho času, sprievod rozbehli motorky, ktoré boli rozžhavené nielen z motorov, ale aj s ľudí, ktorí na motorkách sedeli...









Mimochodom, farby dúhy znamenajú náklonnosť k danej orientácii.





Za motorkármi nasledoval sprievod, v ktorom bolo 186 ľudí, ktorí sa zučastnili aj prvého historického sprievodu.





Sprievod bol dlhý, a dlhé boli aj medzery medzi jednotlivými skupinkami. Zakaždým skupinka bola označená, že odkiaľ sú a potom väčšinou nasledovalo auto (alegorický voz), ktorý buď mal na sebe tancujúcich ľudí, alebo len reproduktory. Tak a tu sú ukážky zo sprievodu.









Na predchádzajúcej ukážke sa vyparádili do farieb dúhy aj mníšky a na konci ďalšieho videa žehnal všetko dobré aj sám pápež :-)



Niektoré skupinky mali aspoň niečo nacvičené, takže sa dalo na to pozerať, ale veľa bolo takých, ktorí sa iba kráčali.







Svoje zastúpenia v sprievode mala snaď každá organizácia, polícia tiež.



A tú sú surfisti a záchranári Baywatch :-)



Už si nepamätám, k akej skupinke sa títo chlapci hlásili, ale boli dobrí.









K tomuto videu sa podarila zachytiť aj fotka.



A táto skupinka z Melbournu to mala tiež pekne nacvičené.



No a nakoniec video, ktoré nie je ničím výnimočné, ale Lívia v dave spoznala svojho šéfa, tak prosím počuvájte s akým nadšením na ňho volala :-)



Šéfino nás v dave síce nezbadal a tak sme sa rozhodli ho predsa len niekde zachytiť. Podarilo sa to síce asi po pol hodine, ale dôležitý bol výsledok. Treba dodať, že aj ja som v sprievode spoznal svojich dvoch učiteľov, a jeden z nich ma prišiel pozdraviť a podať ruku :-)

Suma sumárum. Čakali sme viacej kostýmov, a skupinky prechádzajúcich sa ľudí boli unavujúce. Sprievod trval vyše 3 hodín, a my sme to pred koncom vzdali, lebo sme tiež stáli na krabici, aby sme mali čo najlepší výhľad.

A toto sú fotky spravené cestou na byt...